Absolventi po 10 rokoch

Cieľom našej práce bolo osloviť absolventov oboch gymnázií po desiatich rokoch od ich maturity a oboznámiť sa s nedostatkami našich gymnázií, t.j. či im boli vedomosti získané v priebehu štúdia užitočné, dostačujúce a aj nápomocné v ďalšom štúdiu. Ďalším cieľom bolo zistiť, či sa študenti po ukončení štúdia na vysokej škole vracajú do svojich rodných regiónov a žijú tam, poprípade tam pracujú. Chceli sme sa tiež dozvedieť, či po štúdiu na vysokej škole museli získavať ešte ďalšie informácie a doplňujúce vzdelanie. Zo získaných informácií sme vytvorili prezentácie a brožúru, ktorá sprevádza priebehom a  výsledkom celého projektu.  
Respondentov sme sa snažili kontaktovať pomocou ich e-mailových adries, na ktoré sme im zasielali elektronické dotazníky. Na dotazníkoch sme začali pracovať pri našom prvom stretnutí, v priebehu ktorého sme ich aj zostavili. Najprv sme vymýšľali relevantné otázky a potom z nich vybrali tie najdôležitejšie a najvhodnejšie. Následne sme ich zložili do formulára v aplikáciách Google. Nebola to úplne ľahká úloha, pretože sme museli vytvoriť rad sekcií a podsekcií podľa toho, ako respondent odpovie na danú otázku. Takže je dôležité mať v otázkach poriadok a najskôr si to celé dôkladne pripraviť napríklad na papier. Následne po odoslaní sme počas polroka od respondentov získavali odpovede. Bohužiaľ, každého sa nám nepodarilo kontaktovať a niektorí s nami pomocou e-mailov nespolupracovali. Celkový počet získaných kontaktov bol na Slovensku 84 zo 123 absolventov a v Čechách 58 z celkového počtu 128 absolventov. Po neúspešnom pokuse so zasielaním mailov sme sa pokúšali o kontakt prostredníctvom sociálnych sietí (napr. na Facebooku), ale ani touto cestou sme neboli príliš úspešní. Podarilo sa nám získať odpovede iba od 30 českých absolventov (čo je 23%) a 43 slovenských absolventov (tj. 35%). Odôvodňujeme to tým, že ľudia maturujúci pred desiatimi rokmi sociálne siete používajú iba v obmedzenom množstve a väčšina z nich ich nepoužíva vôbec. Preto bolo takmer nemožné každému samotný dotazník poslať. Vhod by prišla pomoc od samotných opýtaných v podobe šírenia dotazníkov medzi svojich bývalých spolužiakov, ale bohužiaľ, neochota tu taktiež zohrala svoju úlohu. Nastal aj prípad, že spolužiaci nemali kontakty navzájom medzi sebou.
Zo začiatku sme sa pýtali, či vôbec absolventi na vysokú školu nastúpili.
Výsledky tejto otázky sa ani na jednej strane príliš nelíšia a odpovede v tomto pomere sa dali predpokladať. Nikto nešiel v Českej republike po maturite na vyššiu odbornú školu a na vysokú školu nenastúpil iba jeden absolvent, a to z dôvodu hľadania zamestnania. Najčastejšími odôvodneniami, prečo si daní študenti danú vysokú školu vybrali, bolo: zaujímavý odbor, uplatnenie, štúdium v cudzom jazyku. V Českej republike nastúpili absolventi gymnázií najčastejšie na tieto vysoké školy: Juhočeská univerzita, Západočeská univerzita, Karlova univerzita a České vysoké učenie technické. Na Slovensku dominovala Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Žilinská univerzita, Trnavská univerzita a Ekonomická univerzita. V dnešnej dobe je častejším javom, že slovenskí absolventi stredných škôl si tiež vyberajú vysoké školy v Českej republike. Tento trend sa ale našej skupiny opýtaných ešte netýkal. Možno je to tým, že nebola taká odlišnosť v ponúkaných odboroch.
Bakalárske štúdium nedokončili na českej strane dvaja študenti (6,9%) vysokej školy, traja študenti (10,3%) mali priamo magisterské štúdium a 24 študentov (82,8%) bakalárske štúdium ukončilo. Na slovenskej strane nedokončili bakalárske štúdium traja študenti (12%), priamo magisterské štúdium malo 16% a 82% bakalárske štúdium dokončilo. Dôvodom neukončenia bolo, že buď stále študujú alebo neurobili skúšku.
Magisterské štúdium ukončilo na českej strane 23 respondentov (štyria v ňom ani nepokračovali - finančné dôvody, práca, nebola možnosť (len bc. odbor), rodinné dôvody), na slovenskej strane dokončil magisterský program každý študent. Na doktorandské štúdium nastúpilo šesť českých respondentov a štyria slovenskí. Najčastejšie dôvody boli, že respondenti si chceli prehĺbiť znalosti vo svojom odbore, podieľať sa na výskumoch, učiť na vysokej škole či seberealizácia. Na českej strane nastúpil po magisterskom štúdiu do práce každý. Z toho 70% vo svojom odboru.Na slovenskej strane nastúpilo do zamestnania iba 90% opýtaných, z toho taktiež 70% vo svojom odbore
Nasledujúce dva grafy znázorňujú odpovede na otázku, ako dlho si absolventi vysokých škôl hľadali zamestnanie. Dalo by sa posúdiť, že na českej strane je táto doba kratšia ako na slovenskej. O absolventov bol zrejme väčší záujem.
Na otázku, či bolo nutné si po nastúpení na pracovnú pozíciu doplniť nejakým spôsobom vzdelanie, odpovedal na oboch stranách približne rovnaký počet opýtaných, a to 20%. Myslíme si, že to je pomerne vysoké percento. Bohužiaľ, sme sa viac nezaujímali o to, prečo tomu tak je. Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, aké boli dôvody. Či to bolo tým, že vysoké školy nedokázali študenta dostatočne na jeho budúce povolanie pripraviť, alebo si študent sám zvolil trochu odlišnú cestu svojej pracovnej kariéry. 
Našich respondentov sme žiadali, aby ohodnotili na stupnici od jeden po päť (ako v škole) užitočnosť vedomostí, ktoré na svojom gymnáziu získali. Respektívne, ako ich využili vo svojom ďalšom štúdiu alebo zamestnaní. Strakonické gymnázium malo toto hodnotenie o niečo málo lepšie ako Gymnázium Janka Jesenského, avšak môže to byť mätúce, pretože na slovenskej strane odpovedalo na túto otázku o jedenásť respondentov menej.
Najdôležitejšou otázkou celého výskumu je, či sa absolvent gymnázia na vysokej škole vrátil do svojho regiónu a žije tam, napr. tam pracuje.
Na slovenskej strane sa vracia do svojho rodného regiónu viac absolventov ako na strane českej. Domnievame sa, že je to preto, že v Českej republike sa ľudia  ľahko prispôsobia, aby získali pracovnú pozíciu. Napríklad práve tým, že sa presťahujú.
Nasledujúce informácie sme spracovali do prezentácie v aplikáciách Google. Tieto aplikácie sú na prácu v kolektíve ideálnou voľbou, ale i ony majú svoje muchy. Napríklad tvorba grafov je ešte pomerne zaostávajúca v porovnaní s aplikáciami od Microsoftu (Excel). Naopak ich kladom je zdieľanie dokumentov, čo značne uľahčuje prácu. Práca na prezentáciách nám trvala dlhšie, ako sme predpokladali.
V priebehu tohto projektu sme zistili, ako sme s českou stranou podobní. Či sa jedná o nástup na vysokú školu, alebo nutnosť doplniť si ďalšie vzdelanie i po vysokej škole. Naopak najväčší rozdiel je v dobe hľadania zamestnania po vysokej škole. Líšime sa aj v percentách ľudí, ktorí odchádzali pracovať do zahraničia. Na slovenskej strane 15% a na českej 9%.